(Arrest & Detention – Inhumane treatment)
Európsky súd pre ľudské práva
29. október 2013
Fakty
Sťažovateľ, pán F., si odpykával trest odňatia slobody v zariadení Daugavpils. Údajne bol vystavený násiliu zo strany iných väzňov, pretože vedeli, že konal ako policajný informátor a bol sexuálnym delikventom. Väzenská správa ho často presúvala z jednej cely do druhej, čím ho vystavila veľkému počtu ďalších väzňov.
Sťažnosť
Sťažovateľ sa sťažoval, že nezabezpečením jeho bezpečnosti bol porušený zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa článku 3 Dohovoru.
Rozhodnutie súdu
Súd poznamenal, že väzni podozriví alebo usvedčení zo sexuálnych trestných činov a väzni, ktorí predtým spolupracovali s orgánmi činnými v trestnom konaní, boli vystavení osobitnému riziku násilia medzi väzňami. Súd zopakoval, že vnútroštátne orgány sú povinné prijať všetky opatrenia, ktoré možno odôvodnene očakávať, aby zabránili skutočným a bezprostredným rizikám pre fyzickú integritu väzňov, o ktorých orgány vedeli alebo mali vedieť. V tomto prípade Súd zistil, že väzenské orgány si boli vedomé toho, že sťažovateľ patril do kategórie väzňov so zvýšeným rizikom násilia medzi väzňami, avšak proti zraniteľnosti sťažovateľa sa neurobilo nič. Okrem toho, napriek opakovaným žiadostiam sťažovateľa o premiestnenie do iného väzenia, bol často presúvaný medzi rôznymi celami vo väznici Daugavpils, čím bol vystavený veľkému počtu väzňov. Súd zdôraznil, že akékoľvek presuny zraniteľných väzňov by mali byť súčasťou starostlivo navrhnutej stratégie na riešenie násilia medzi väzňami. Berúc do úvahy, že orgány vedeli, že sťažovateľ patrí do skupiny zraniteľných väzňov, ale väzenské orgány nepodnikli žiadne účinné kroky na ochranu sťažovateľa, Súd konštatoval porušenie článku 3 Dohovoru.
Súd uviedol, že presťahovanie väzňa z cely, v ktorej bol vystavený hrozbám, by bolo určite vhodným a prinajmenšom z krátkodobého hľadiska primeraným opatrením. Na druhej strane, ak sa takéto presuny uskutočňujú často a pravidelne bez akéhokoľvek jasne určeného účelu, zdá sa, že ide o prístup, ktorý je v rozpore s ochranou zraniteľných väzňov pred všeobecnou väzenskou populáciou. Súd zdôraznil, že akékoľvek presuny zraniteľných väzňov by mali byť súčasťou starostlivo navrhnutej stratégie na riešenie násilia medzi väzňami. Berúc do úvahy, že sťažovateľ pociťoval strach a úzkosť z bezprostredného rizika zlého zaobchádzania počas obdobia viac ako jedného roka, ktorý strávil vo väznici Daugavpils, a z dôvodu nedostupnosti domáceho prostriedku nápravy, ktorý by situáciu vyriešil, Súd identifikoval porušenie článku 3 Dohovoru.