Čo zahŕňa povinnosť chrániť právo na život a ako posúdiť, či došlo k jeho porušeniu?
Každý má právo na život. Znamená to, že predstavitelia štátu musia nielen zabrániť zbytočnému odňatiu života, ale musia ho aj aktívne chrániť a vyšetriť každý prípad neprirodzenej smrti.
To znamená, že:
- predstavitelia štátu môžu použiť smrtiacu silu len vo veľmi zriedkavých prípadoch a len ak je to absolútne nevyhnutné,
- ak niečí život je alebo môže byť ohrozený, predstavitelia štátu majú povinnosť urobiť všetko pre jeho ochranu,
- ak bol niekomu vzatý život, štát má povinnosť to vyšetriť.
Zistite viac o:
Všeobecné zásady
Vo všeobecnosti platí, že predstavitelia štátu nemôžu pri plnení svojich každodenných povinností použiť smrtiacu silu. V niektorých výnimočných prípadoch však môžu byť nútení použiť smrtiacu silu, aby zabránili ešte väčším ujmám. Predstavitelia štátu môžu mať povolené použiť smrtiacu silu, len v týchto situáciách:
- ochrániť inú osobu pred nezákonným násilím,
- vykonať zákonné zatknutie,
- zabrániť úteku oprávnene zaistenej osoby,
- potlačiť vzburu alebo povstanie.
dôležité Úmyselné zabitie osoby je zakázané.
Postup pri použití smrtiacej sily musí byť stanovený vo vnútroštátnom práve a predstavitelia štátu musia tieto pravidlá prísne dodržiavať.
Smrteľná sila sa musí byť použitá len v nevyhnutných prípadoch a musí byť priamo úmerná nebezpečenstvu, ktoré osoba predstavuje. Ak použitie sily malo za následok smrť inej osoby, štát bude musieť dokázať že:
- existoval jeden z predtým uvedených legitímnych zámerov,
- neexistovali iné účinné prostriedky na riešenie situácie,
- použitie smrtiacej sily bolo primerané spáchanému trestnému činu a úroveň nebezpečenstva, ktoré osoba predstavovala (napríklad zbraň nebola použitá len na zabránenie tomu, aby niekto začal pästný súboj s inou osobou, alebo že osoba, ktorá sa pokúšala ujsť pred zákonným zatknutím, mohla spôsobiť vážnu ujmu inej osobe).
Štát môže niesť zodpovednosť bez ohľadu na to, či jeho predstavitelia priamo alebo nepriamo spôsobili niečiu smrť a či mali v úmysle túto osobu usmrtiť. Preto sa smrtiaca sila musí vždy byť použitá opatrne a podľa možností po náležitom naplánovaní, pričom sa musia zohľadniť riziká voči prípadným okolostojacim osobám.
Ak predstavitelia štátu nedodržali tieto pravidlá pri použití smrtiacej sily a následkom bola niekoho smrť, s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k porušeniu práva na život.
Ak štátne orgány vedia alebo by mali vedieť, že niečí život je reálne a bezprostredne ohrozený, musia prijať všetky potrebné a primerané opatrenia na zabránenie tohoto rizika.
príklad Polícia musí vyviesť zaistenú osobu z miestnosti, ak ju ostatní spolubývajúci napadli alebo sa jej skutočne vyhrážali smrťou.
Prokuratúra je povinná riadne vyšetriť všetky prípady, kedy váš rodinný príslušník alebo blízky príbuzný zomrel v zariadení určenom na obmedzenie osobnej slobody. Aj keď v týchto situáciách štát nemusí byť priamo zodpovedný za smrť, musí riadne vyšetriť, čo sa stalo, a zistiť, či je niekto zodpovedný za smrť vášho rodinného príslušníka alebo príbuzného.
Vyšetrovanie sa musí vykonať bezodkladne a musí byť dôsledné a účinné.
Ak štát nevyšetrí úmrtie vášho rodinného príslušníka alebo príbuzného, bez ohľadu na to, či sa na usmrtení podieľali jeho predstavitelia, bude sa to považovať za porušenie práva na život.